:06:01
- Mono, e len stárneme.
- Nech to bolo èoko¾vek, u je to preè.
:06:05
- To by sme mali spravi aj my.
Zmiznú odtia¾to.
:06:06
- Jasné, poïme.
:06:42
Smútok zo smrti jeho eny
:06:45
bol stále väèí a väèí.
:06:54
Domov, v ktorom preívali astné chvíle,
sa stal hrobkou.
:06:59
Sladká spomienka ich astného ivota.
:07:04
Nebo, na ktoré kedysi tak rada vzhliadala,
sa teraz stalo len pokrývkou jej màtveho tela.
:07:24
Vdy kvitnúce kvety,
ktoré vlastnoruène zasadlia,
:07:29
sa stali u len stratenými
ruami jej líc.
:07:39
Zronený svojou ve¾kou stratou,
starký
:07:42
opustil ten domov,
aby sa u nikdy nevrátil.
:07:59
Na pohrebe starkého
smútiaci nevedeli,