Frida
prev.
play.
mark.
next.

:50:06
Ty hlúpuèké dievèatko.
:50:18
Zbláznila si sa?
Zakázal som ti to!

:50:19
Prestaò, Diego!
Nemôžeš ma prinúti, aby som tu ostala!

:50:22
- Ale áno, môžem!
- Daj mi to!

:50:23
Nie, Frida!
:50:25
Nie, predtým sme
to všetko zvládli!

:50:27
Idem, do pekla!
Vrᝠmi tú skurvenú nohu!

:50:29
Doktor, prosím vás,
pomôžte mi.

:50:32
Èo sa to tu deje?
:50:34
Povedal som jej,
že musí osta v posteli.

:50:36
Žiadal, aby sme vás zavolali.
:50:37
- Idem na svoju výstavu.
- Frida...

:50:39
celý život som èakal na svoju
vlastnú výstavu v rodnej zemi.

:50:42
A nenechám si to ujs.
:50:48
Ak sa bronchitída bude zhoršova,
môže prejs až do zápalu p¾úc.

:50:51
Frida, za žiadnych okolností,
by ste nemali vychádza z postele.

:50:55
Prinesiem ti všetky klebety,
s¾ubujem ti.

:51:10
Cristina!
:51:13
Bolo to to pojašené diea,
ktoré...

:51:16
na mòa krièalo,
:51:17
"Diego, chcem vám ukáza
moje práce!"

:51:19
Ale, samozrejme,
ma prinútila, aby som zišiel ku nej dole.

:51:25
Spravil som to, a odvtedy
som sa neprestal pozera.

:51:30
Ale chcem o Fride hovori
nie ako jej manžel,

:51:34
ale ako umelec.
:51:37
Obdivujem ju.
:51:39
Jej práca je taká
jedovatá a zároveò jemná...

:51:45
tvrdá ako oce¾...
:51:47
a jemná ako
motýlie krídlo.

:51:51
Láskavá ako úsmev...
:51:55
krutá ako...
:51:58
horkos žitia.

prev.
next.