:45:09
Pozri, nemoe zaèa
tlieska, keï sa to nehodí.
:45:14
-Musí poèkat na tú pravú chví¾u.
-A kedy to je?
:45:22
Uvidí.
:45:37
Sem dole nikto nesmie.
:45:39
Janey, len som myslel--
:45:41
Ako si sa sem dostal?
Zabarikádovala som dvere.
:45:46
V jednej zo stien domu
je diera.
:45:54
Kto to je?
:45:56
-To je moja mama.
-Má jej oèi.
:46:02
Zomrela, keï mi bylo 6.
:46:05
To mi je ¾úto.
:46:08
Pamätám si, ako by to bylo vèera.
:46:11
Vianoce, 1989. Otec bol
vyhodený z továrne na zipsy.
:46:17
Mama sa snaila
vetko urovna.
:46:20
Daniel Day-Lewis získal Oscara
za moju "¼avú topánku".
:46:23
A vetko, èo som chcela,
bola malá bábika Betsy Wetsy.
:46:27
Pamätám si to. Zvonila,
a poèúravala sa.
:46:32
Povedala, e ide von,
aby doniesla otcovi f¾aku ginu...
:46:37
..ale ja viem, e mi
la kúpi darèek.
:46:41
V tú noc skutoène
ve¾mi pralo...
:46:45
...a cesty boli klzké.
:46:48
Ach, Boe, Janey.
Dopravná nehoda.
:46:52
Nie. Rakovina.
:46:57
Bolo to aké. Zobrala som
na seba vetky jej povinnosti: