Serendipity

:44:02

Ešte som sa k tomu nestihol dosta...

:44:06

Ani ten som ešte nanapísal.

:44:08

Pri všetkej úcte, pane,
Zajtra budú ešte stále màtvi.

:44:12

Ok. Ïakujem.
Dovi.

:44:17

- Vy píšete nekrológy.
- Absolútne. Jasné.

:44:20

- Tak to musíte by ve¾mi hrdý.
- Mhm. Som ten èo má posledné slovo.

:44:23

- Ale dnes nemáte.
- Mám. Absolútne.

:44:25

- Bez šance.
- Stále rozprávam...

:44:31

Neviem. Neviem.
Neverím svojim oèiam.

:44:34

- Povedzte mi, že tie èísla sedia.
- Poviem ti.

:44:36

- Ukហsem.
- Nechaj to.

:44:38

Je to 0293?

:44:40

0293. Gratulujem.

:44:43

- Mᚠto.
- Myslím, že si ju našiel.

:44:45

Blbé je, že priezvisko je úplne rozmazané.

:44:49

No, to je jeho chyba.
To bol jeho palec.

:44:52

Keï to zdrapil, jeho palec
prešiel priamo po jej priezvisku.

:44:55

Žartujem.
Rozmazalo sa to mojou rukou.

:44:57

- Prestanete s tým?
- To bol iba vtip. Je to karbónový papier.

:45:00

Preto ho už Amerika nepoužíva.

:45:02

- Èo je to za adresa? To je jej?
- To je sedem rokov dozadu.

:45:06

Tak choïte do kancelárie majite¾a budovy...

:45:08

a tam zistíte, kto tam býval
pred siedmimi rokmi.

:45:10

Nie je to taká veda.

:45:13

Ïakujem.

:45:25

- Ahoj.
- Èau.

:45:27

- Kam to bude?
- Hej, kam ideme?

:45:29

- Vezmite nás... hocikam v New Yorku.
- Prosím?

:45:34

Hocikam. Niekam kde myslíte, že by ste šli.

:45:36

- To nie je žiadne miesto, sleèna.
- Poèkaj. Ty si niè nerezervovala?

:45:39

- No, Eve, prosím, nebuï naštvaná.
- Èo?

:45:43

Och, nie. Nemôžem tomu uveri.

:45:45

Musíte poveda èas mesta, dámy.

:45:47

Chcela som ti to poveda,
keï sme nastúpili do lietadla.

:45:49

Vieš èo? To je
hrozne podlé od teba, Sara.

:45:52

- Ja nie som nejaký cvokár.
- Eve, Poèkaj!

:45:54

Poèkaj!

:45:58

- Eve. Eve!
- Podviedla si ma.