Serendipity

:45:00

Preto ho už Amerika nepoužíva.

:45:02

- Èo je to za adresa? To je jej?
- To je sedem rokov dozadu.

:45:06

Tak choïte do kancelárie majite¾a budovy...

:45:08

a tam zistíte, kto tam býval
pred siedmimi rokmi.

:45:10

Nie je to taká veda.

:45:13

Ïakujem.

:45:25

- Ahoj.
- Èau.

:45:27

- Kam to bude?
- Hej, kam ideme?

:45:29

- Vezmite nás... hocikam v New Yorku.
- Prosím?

:45:34

Hocikam. Niekam kde myslíte, že by ste šli.

:45:36

- To nie je žiadne miesto, sleèna.
- Poèkaj. Ty si niè nerezervovala?

:45:39

- No, Eve, prosím, nebuï naštvaná.
- Èo?

:45:43

Och, nie. Nemôžem tomu uveri.

:45:45

Musíte poveda èas mesta, dámy.

:45:47

Chcela som ti to poveda,
keï sme nastúpili do lietadla.

:45:49

Vieš èo? To je
hrozne podlé od teba, Sara.

:45:52

- Ja nie som nejaký cvokár.
- Eve, Poèkaj!

:45:54

Poèkaj!

:45:58

- Eve. Eve!
- Podviedla si ma.

:46:01

Viem, že by si nešla, keby som ti povedala pravdu.
Potrebujem so sebou priate¾ku.

:46:03

Èo vlastne chceš, Sara?

:46:06

Úprimne povedané, ja ti už vôbec nerozumiem.

:46:09

Prosím, vysvetli mi to.

:46:12

Povedz mi nieèo,
èo aspoò trochu dáva zmysel.

:46:16

Práve som strávila celý let...

:46:19

rozmýšlaním, pozerajúc do oblohy.

:46:23

Nie o svojom snúbencovi,
ale o tom tajomnom chlapíkovi...

:46:26

ktorého som stretla pred milión rokmi.

:46:29

O chlapíkovi, ktorého si nepamätám,

:46:33

až na hmlistý obraz v mojej hlave.

:46:36

Bolo to len pár sekúnd.
Úlomok, skutoène.

:46:40

A bolo to ako...

:46:43

v ten moment,

:46:45

celý vesmír bol tu,
aby nás spojil dokopy.

:46:50

Preto som tu.

:46:52

Preto nechám osud, aby nás zobral
kdeko¾vek nás chce zavies.

:46:56

Pretože, keï to skonèí,
aspoò už o òom nebudem musie stále myslie.