:32:04
kde je myse¾ zranite¾ná.
:32:07
Myslím, e sa nachádzame
vo ve¾mi dôleitej dobe.
:32:12
Tie okamihy,
ktoré môe nazva prahovými,
:32:14
limit, hranica,
hranièné skúsenosti...
:32:17
sa teraz stávajú normou.
:32:20
Tieto mnohonásobky a zvlátnosti a rozdiely...
:32:23
ktoré robili problémy starému mysleniu...
:32:26
v podstate skrz vstupovanie do ich podstaty,
:32:31
ochutnávajú a pociujú svoju jedineènos.
:32:34
Niekto by mohol objavi to spoloèné...
:32:39
èo ich drí pohromade.
:32:41
Ide hlavne o prerazenie
k tomuto novému mysleniu,
:32:47
väèiemu, väèiemu mysleniu.
:32:49
Mysleniu, ktoré ete len príde.
:32:52
A keï sa dostaneme do toho reimu,
:32:55
uvidí zásadnú subjektívnos,
:32:59
zásadné smerovanie k individualite,
jedineènosti, ktorej je myse¾
:33:03
otvorená z obrovskej objektívnosti.
:33:05
Teraz ide o vesmír.
:33:08
Nejde len o prechádzanie okolo nieèoho prázdneho.
:33:13
A tu sa môu nachádza tajné priechody.
:33:17
Áno, je to prázdne s takou plnosou...
:33:22
e ten ve¾ký okamih,
ve¾ký ivot vesmíru...
:33:26
v òom pulzuje.
:33:29
A kadý, kadý objekt,
miesto, èin...
:33:34
v òom zanechá otlaèok.
:33:36
A to je jedineèné.
:33:38
Ale, v podstate je to príbeh za príbehom.
:33:46
Èas sa len rozdelí na rýchlo sa pohybujúce
èastice, ktoré sa rozvíria preè.
:33:51
Buï sa pohybujem rýchlejie ja alebo èas.
Nikdy nie súèasne.
:33:55
Je to divný paradox.
Teda, èím som, technicky,
:33:59
bliie ku smrti
ako kedyko¾vek predtým,