1:27:01
"A to je veènos."
1:27:03
"A je to okamih, v ktorom nám Boh kladie otázku."
1:27:06
"A tou je, zjednoduene,"
"Chcete tu,"
1:27:09
"by veène?"
1:27:11
"Chcete ís do neba?"
1:27:13
"A my vetci na to,"
"Nie, ïakujeme. Ete nie."
1:27:17
A èas je v podstate to neustále odmietanie...
1:27:20
Boieho pozvania.
1:27:22
O tom je èas. Nie je rok 50 n.l.
ako nie je rok 2001.
1:27:27
Je len jeden okamih,
a v tom neustále sme.
1:27:30
A potom mi povedala, e to je
vlastne príbeh ivota kadého z nás.
1:27:34
Tomu vïaèíme za to,
e je len jediný príbeh,
1:27:38
a to príbeh posunu
od "nie" ku "áno."
1:27:42
ivot je len o
"Nie, ïakujem. Nie, ïakujem."
1:27:45
Ale v skutoènosti to je,
"Áno, ustúpim."
1:27:47
"Áno, uznávam. Áno, prijímam."
1:27:50
Myslím, e to je cesta.
1:27:52
-Na konci vetci povieme "áno", e?
-Správne.
1:27:57
A tak sme kráèali,
a pribehol ku mne môj pes.
1:28:01
Maznám sa s ním. Som rád,
e ho vidím. Bol u dlho màtvy.
1:28:04
Maznám sa s ním,
a potom si uvedomím...
1:28:05
e mu z brucha vychádza straný smrad.
1:28:10
Pozrel som sa na Lady Gregory
a trochu zaka¾ala.
1:28:13
Bolo to ako...
"Prepáète."
1:28:15
A zvratky jej stekali po brade,
a strane to smrdelo.
1:28:19
Pomyslel som si,
"Poèka."
1:28:21
"To nie sú len zvratky,"
"èo tu smrdia."
1:28:25
"Je to, akoby zvracal màtvy èlovek."
1:28:27
"Je to zdvojený smrad."
1:28:29
A potom si uvedomím,
e som vlastne v ríi màtvych.
1:28:33
A vetci okolo mòa boli màtvy.
1:28:35
Môj pes bol màtvy viac ako desa rokov.
Lady Gregory dokonca viac.
1:28:39
Keï som sa koneène zobudil,
pomyslel som si, "Waw. To nebol sen."
1:28:43
"Bola to návteva skutoènej ríe màtvych."
1:28:47
-Èo sa stalo? Ako si sa odtia¾
nakoniec dostal? -Ty vole.
1:28:50
Bolo to ako jedna z tých
posmrtných skúseností.
1:28:54
Nikdy som sa u na svet
nepozeral rovnako ako dovtedy.
1:28:57
Hej, ale ako si sa
nakoniec dostal z toho sna?